SVETLORUŽOVÝ SVET (2009)

Kristína Záthurecká, Štefan SIVÁŇ ml. a Štefan SIVÁŇ st.

Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom, 24.7.–25.8.2009

Kristína ZÁTHURECKÁ sa narodila v roku 1975 v Košiciach. Absolventka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, odbor sociálna andragogika. Pracuje v oblasti mediálnej komunikácie v spoločnosti U.S.Steel v Košiciach. Býva v Hýľove.

Vo výtvarnej tvorbe je samoukom, absolvovala niekoľko plenérov, organizovaných spoločnosťou U.S.Steel, Krajským osvetovým strediskom v Košiciach a Zemplínskym múzeom v Michalovciach, na ktorých sa zoznamuje s maliarskou komunitou amatérskych i profesionálnych výtvarníkov. Posledné 4 roky jej práce boli zaradené a ocenené vo výstavnej kolekcii celoslovenskej súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum.

Tvorba Kristíny Záthureckej sa vyznačuje úprimnosťou, hravosťou, jednoduchosťou a poetickosťou jemného ženského prejavu. Spontánne reaguje na svet, ktorý ju bezprostredne obklopuje. Motivačným žriedlom je najbližšie a často najosobnejšie prostredie, ktoré výtvarne pretavuje do takmer snových polôh s nádychom jemného humoru. Tvorí intuitívne, v súlade so svojím životným štýlom človeka bytostne spätého s prírodou a nepodliehajúceho vplyvom civilizačných boomov. Radosť z tvorby prežaruje jej práce plné farebnej expresie, nezaťaženej konvenciami a rutinnými technikami. Aj keď tematicky okruh Záthureckej tvorby nie je rozsiahly, dokáže ilustrovať početné situačné momenty napr. zo života svojho psíka Loly v myšlienkovo rozmanitom a tvaroslovne bohatom cykle obrazov. Nechýba jej pritom cit pre vyváženú kompozíciu, farebnú harmóniu a symbolickú skratku bez náznaku špekulatívneho zámeru. V tomto smere je svet Záthureckej priehľadný a čistý, akým nás vie prekvapiť iba dieťa.

Ak bude tieto vnútorné vlastnosti v sebe naďalej rozvíjať a životnými skúsenosťami kultivovať a obohacovať výrazový potenciál, jej tvorba má predpoklady ojedinelého, výtvarne veľmi pôsobivého prejavu. A verím, že práve táto jej prvá samostatná prezentácia početnejšieho výstavného súboru odštartuje úspešnú budúcnosť.

Štefan SIVÁŇ ml. Babín (1945-2005)

Pokračovateľ tradície rodu rezbárov z Oravy. Pôvodným povolaním robotník pracoval v Rudníku, Turanoch a Istebnom. Rezbárstvu sa vyučil pri svojom otcovi. Na začiatku to boli figúrky do betlehema, neskôr si vypracoval osobitý rukopis, ktorý ho od otcovej práce odlišoval. Nie však od úcty k drevu, k jeho tvárnosti a špecifičnosti. Zväčša využíval jeden kus dreva. Tematicky sa sústreďoval do obdobia svojho detstva a mladosti, ktorému dominovali hry, profánne i sakrálne rituály v živote vidieckeho človeka. Častým motívom bol motív stromu, strom ako estetická kategória, strom, poskytujúci oddych i radovánky. Stretávame sa tak pri plastickom stvárnení celého obvodu drevného materiálu či už v stvárnení vianočných a veľkonočných motívov, poľných prác, každodenných i sviatočných chvíľ. Volí ozdobnejšiu a v niektorých detailoch na plastiky početnejšiu formu. Zúčastňoval sa tvorivých sympózií na Slovensku, v Česku, Holandsku, Poľsku. Vytvoril veľké množstvo jedinečných plastík doma i v zahraničí. Napríklad reliéf polapania Jánošíka vo Valašskej Dubovej, Pietu v Plaveckom Štvrtku či Rodinu, svojho času najväčšiu sochu na Slovensku, umiestnenú v Liptovskom Hrádku, ale aj plastiky pre Areál tichej krásy vo Východnej. Bol zakladateľom oravského tradičného medzinárodného podujatia Návraty k Siváňovcom.

Štefan SIVÁŇ st. Babín (1906–1995)

Zakladateľ rodovej tradície, v ktorej sa nadšenie, praktické skúsenosti odovzdávajú z generácie na generáciu. K vyrezávaniu plastík sa dostal cez vyrezávanie betlehemov, s ktorými chodil v 20–30-tych rokoch koledovať. Prešiel nielen odľahlé miesta Slovenska, ale aj Moravu a Sliezsko. Betlehem i figúrky si sám polychrómoval, pričom pri ich výrobe vychádzal z tradície rezbárstva sakrálnych plastík. Tento charakter si zachovali aj jeho voľné plastiky s tradičnými námetmi. Jeho rezba sa vyznačuje bezprostrednosťou výrazu a naivným čarom. Charakteristické sú jeho včelie úle v tvare medveďa alebo ženských postáv v ľudovom odeve, ktoré odpozoroval v dôverne známom dedinskom prostredí hornej Oravy. V 60-tych rokoch ojedinelú a svojráznu tvorbu ľudového rezbára objavili pre Slovensko výtvarníci Vladimír Kompánek, Andrej Barčík a Ignác Kolčák. Ich záujem podnietil Siváňa k vyrezávaniu väčších plastík a rozšíril aj oblasť spracúvaných námetov: biblické témy, variácie Adama a Evy, originálne Piety, Madony, osobité korpusy, postavy valachov, dedinských žien a zvierat. Absolvoval výstavy v hornom Smokovci, Námestove, Dolnom Kubíne, vo Východnej, v Nowom Sączi/Poľsko i reprezentačnú výstavu v Slovenskej národnej galérii. Jeho sochy nechýbali ani na veľkej prehliadke súčasného slovenského insitného umenia v Paríži v roku 1982. Štefan Siváň st. patrí k najvýraznejším a osobitým zjavom slovenského insitného umenia s mimoriadne vzácnym a hodnotovým prejavom. V roku 2006 Oravská galéria vydala rozsiahlu monografiu a v súčasnosti pripravuje stálu expozíciu Siváňovho diela. Plastiky na výstave v Humennom predstavujú výber z rodinnej zbierky.

OŽIVENÁ HLINA

Ján Kolbasa

Vihorlatské múzeum v Humennom, Areál ľudovej architektúry a bývania, 19.7.–25.8.2009

Ján KOLBASA (1964) Osikov

Rodák z Lenartova pri Bardejove, absolvent Strednej školy umeleckého priemyslu v Košiciach. Učil sa u Jána Frankoviča, skúsenosti zbieral aj u L.Švantnera. Pracoval ako hrnčiar, neskôr majster keramickej výroby vo VD Športvýroba v Bardejove. Od roku 1990 je samostatným živnostníkom v odbore hrnčiarskej výroby. Zameriava sa na točené a modelované figúrky, okrem toho sa venuje klasickej bardejovskej hrnčiarskej výrobe. Častý účastník Hrnčiarskej soboty v Múzeu ľudovej architektúry v Bardejovských Kúpeľoch a prezentácií remesiel v skanzene vo Svidníku, jarmokov v Bardejove a Sabinove.