PRESAHY (2011)

Rosen Rashev, Anton Budzák a Jozef Šutko

Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom, 21.7.–21.8.2011

ROSEN RASHEV – ROSHPAKA a jeho SVET SVETOV

Narodil sa 15.2.1970 v bulharskom meste Vratza. Ukončil Gymnázium pre výtvarné umenia v Sofii. Pracuje v oblasti maľby, keramiky a textilu, rád využíva prírodné materiály a prácu v prírode.

Jeho práca je charakterizovaná obrovským pozitivizmom, ktorý srší z jeho diel – olejov, kresieb, koláží i textilných objektov. Predstavuje nám svet rozprávkových bytostí v jasných sýtych farbách na jednej strane, alebo modrookých anjelov, ktorí nad nami rozprestierajú svoje ochranné krídla. A potom je to fantazijný svet vrabcov a skákajúcich rýb, čo sa na nás dobroprajne usmievajú z obrazov. Hlavné je, že všetky tieto bytosti sú pre nás stvárnené s obrovskou ľudskou láskou. A nad všetkým je Stvoriteľ. Ktorý obdarováva celý tento rozmanitý pestrý svet svojou nekonečnou láskou.

Pre svoj bulharský duch a svojráznosť sú diela Rosena Rasheva vysoko cenené nielen doma, ale najmä v zahraničí. Medzi jeho najväčšími ctiteľmi je Belgičan Hugo Vutten, ktorý vlastní 50 diel autora.

Rosenovo videnie má širokú škálu – od autobiografických momentov, ukazujúcich samotného autora ako malé dieťa a jeho nezištnú prácu, až po dušu letiacu preč z jeho tela. Dôležitým detailom v jeho tvorbe je, že nie je iba popisná, ale vyviera z jeho jasných spomienok na detstvo. Postupom času opúšťa tradičný spôsob tvorenia obrazov (olej, tempera, či techniky s pridaním koláže) a prechádza na tvorbu textilných objektov. Ovláda textilné technické zručnosti a preto tkanie, zošívanie, vyšívanie mu slúžia na vyjadrenie svojich pocitov a predstáv. Hotové textilné materiály, ich štruktúry a farby, mu dovoľujú oveľa rýchlejšie dosiahnuť jeho vizuálne umelecké ciele. Neuspokojí sa s čisto výtvarným významom šerosvitu svetla a tieňa, teplého a chladného, hladkého a drsného, ale usiluje sa ich spojiť svojím videním dualistického pohľadu na zmysel ľudskej povahy. Ten v sebe obsahuje kontrastné, vzájomne sa vylučujúce kvality: dobro a zlo, krása a škaredosť, štedrosť a lakomosť...

Pozorný divák objaví v jeho dielach najvyššie morálne kritériá pravého veriaceho, ktorý, aj keď sa rozhodne vo svojich kozmogonických predstavách obsiahnuť aj bytosti z iných planét, je presvedčený, že celý obrovský a nekonečný vesmír je jedným veľkým výtvorom Boha. A tak v jeho tvorbe vnímame úctu, pokoru i bázeń pred veľkým Tajomstvom.

Hoci to na prvý pohľad vyzerá zjednodušene, umenie Rosena rasheva je hlboko a spletito spojené s pôvodnými existenciálnymi otázkami moderného človeka. Svojím významom a dôrazom je súčasne národné i všeľudské.

Rosen Rashev sa začal verejne prezentovať od roku 1992 najprv na spoločných výstavách v galérii Vitoša v Sofii, od roku 1994 začína vystavovať aj individuálne (Sofia, Jagodina-Srbsko, Belehrad, Bratislava, Kolín nad Rýnom, Plovdiv...). Pravidelne sa zúčastňuje medzinárodného bienále insitného umenia v Múzeu insitného umenia v Jagodine v Srbsku, v roku 2000 vystavoval na Svetovom trienále insitného umenia, na Dňoch bulharskej kultúry v Londýne. (V roku 2010 bol účastníkom medzinárodného plenéru INSITA v Humennom, o rok na tomto podujatí vystavoval a v roku 2012 vo Svidníku). Za svoje diela získal viacero prestížnych cien (napr. Cena za kolekciu diel – udelenou Medzinárodnou nadáciou sv. Cyrila a Metoda v Sofii, Veľkú cenu pre zahraničného autora udelenou Bienále insitného umenia v Jagodine, Veľkú cenu Zväzu bulharských výtvarníkov).

Jeho diela sú majetkom galérie Ivana Funeva vo Vratzi, Múzea pre insitné a marginálne umenie v jagodine, SNG v Bratislave a vihorlatského múzea v Humennom, v mnohých súkromných zbierkach v Bulharsku, Srbsku, Nemecku, Izraeli, USA, Taliansku, Španielsku, Japonsku a Grécku.

Anton BUDZÁK

Narodil sa v roku 1960 v Kežmarku. Detstvo prežil v podtatranskej obci Mlynčeky, od roku 1981 žije a tvorí v Poprade.

Rezbárstvom sa začal vážnejšie zaoberať v roku 1997, keď bol povzbudený svojím prvým úspechom v regionálnej súťaži neprofesionálnej výtvarnej tvorby. Od roku 1999 je pravidelným účastníkom a viacnásobným držiteľom ocenení z celoslovenských súťaží Výtvarné spektrum. Od roku 2005 sa zúčastňuje medzinárodných tvorivých stretnutí na Slovensku, v Poľsku, v roku 2007 sa zúčastnil Memoriálu Pavla Šarišského v talianskej Mandrii.

Tvorba Antona Budzáka je príznačná jeho vrúcnym vzťahom k odkazu predkov podtatranského regiónu so zvláštnym aspektom ku goralskej obci Lendak. Motívy ľudových zvykov a obyčají, obradov životných cyklov, zhmotnené v dreve, so svojskou poetikou a úzkou spätosťou pre vnímanie prirodzeného života človeka na vidieku. Vytvára cykly figurálnych kompozícií odpozorovaných a zažitých situácií z detstva, alebo motivovaných voľným prerozprávaním ľudových mýtov, povier, zaklínadiel. Divákovi sa tak otvára možno trochu nostalgický ale určite magicky príťažlivý svet v pestrom kolorite a rituáloch postáv sviatočného i každodenného rytmu.

Jozef ŠUTKO

Narodil sa v roku 1957 v dedinke Mirkovce neďaleko Prešova. Je absolventom Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Prešove, pracuje ako energetik v spoločnosti Towercom v Prešove, kde aj žije a tvorí.

Neabsolvoval žiadne výtvarné vzdelanie, od malička rád kreslil a maľoval. K rezbárstvu sa dostal zhruba pred 20 rokmi prostredníctvom svojho priateľa, ktorý ho pre tento koníček nadchol. Donedávna takmer skrytá záľuba prerástla do presvedčenia zverejniť svoje práce. Prvýkrát v tomto roku (2011) sa zúčastnil regionálnej súťaže, v krajskej súťaži boli práce Zbabelý poľovník, Adam a Eva a Nosáľ ocenené a postúpili do celoslovenského kola. V roku 2001 sa zúčastnil rezbárskeho sympózia v Janove pri Prešove, vedenom Pavlom Šarišským.

Šutko vo svojich reliéfoch, v ktorých rád siaha po sakrálnych témach i figurálnej plastike, využíva zmysel pre humor a jemnú iróniu, ktorý v dnešnom uponáhľanom a zostresovanom svete prináša úľavu a pohladenie. A práve táto črta môže byť prísľubom autorovej rezbárskej identity v ďalších prácach. Venuje sa aj úžitkovej výrobe kuchynského náradia, drevených príveskov či predmetov rituálnych zvykov – maskám, paliciam...