PRESAHY 2 (2012)

Ján Knjazovic, Ana Knjazovic, Nataša Knjazovic, Andrej Gavula a Svitlana Starodubceva

Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom, 19.7.–12.8.2012

V koncepcii niekoľkodňového tvorivého podujatia INSITA je vždy priestor aj pre výstavný program z tvorby účastníkov, resp. výberu kolekcie zo zbierok múzeí či galérií insitného umenia. Výstava potom presahuje časový rozvrh týždenného realizačného podujatia a s takmer mesačným trvaním môže osloviť širšiu divácku verejnosť. A takmer spravidla sa konajú reprízy z tvorby zahraničných účastníkov vo viacerých regiónoch východného Slovenska v celoročnom striedaní.

8. ročník vo výbere prác prináša tvorbu 5 autorov z troch krajín.

Prvýkrát sa nášho medzinárodného podujatia zúčastňujú tvorcovia zo svetoznámej Kovačice, malebnej banátskej dediny dnešnej Vojvodiny v Srbsku, ktorej občania tvoria pomerne veľkú komunitu Slovákov, ktorí tu žijú vyše dvoch storočí. Odovzdaní zachovaniu vitálnych, etnických a estetických hodnôt materského národa, vytvorili svojrázne a malebné spoločenské zázemie s vysokým pracovným i duchovným štandardom, ktorý sa naplno rozvinul v spontánnej maliarskej tvorbe, ktorá získala významné uznania na kultúrnej a umeleckej mape Srbska, Európy a sveta.

K zakladajúcim osobnostiam svetoznámej Kovačickej škole insitného umenia patrí aj Ján Knjazovic (1925–1986), ktorý spolu s Martinom Jonášom a Zuzanou Chalupovou sa stal ochrannou značkou pôvodnej kovačickej tvorby a potvrdením jej vysokej kvality. Ján Knjazovic svojou originalitou sa pohyboval na rozpätí sna a skutočnosti a celá jeho tvorba je poznamenaná poetickou imagináciou, ktorá nachádza svoje inšpiračné zdroje vo vidieckej tematike. Lineárna poloha zobrazovania stromov, kvetov, zvierat, ľudí na ultramarínovom pozadí umocňuje jeho emocionálny svet, ktorého „bodkou“ bol podpis v tvare srdca.

Na výtvarných postulátoch tvorby Jána Knjazovica pokračovala jeho dcéra Ana, ktorá toto bohatstvo rozvinula v rozihranejšej kompozícií zvolených prvkov, v dynamickejšom a farebne bohatšom kolorite.

Aj v jej tvorbe prevláda sen, mýtický svet predstáv a fantázie opretý o poznanie prírody, dediny, ľudí, zvierat, ktorí sa akoby v bezváhovom stave voľne pohybujú v priestore a prenesene aj v oku diváka. K podpisu jedného srdca na otcových obrazoch, Ana svoje obrazy podpisuje dvoma srdcami.

Podpisom troch sŕdc vstúpila do sveta umenia aj vnučka Jána a dcéra Any Knjazovicových Nataša Knjazovic. Nadväzuje na výtvarné atribúty starého otca a matky (plošný priestor zobrazenia, použitie farieb na základe emocionálneho expresívneho významu a poetický svet rozprávok), ale svoj výtvarný priestor preniesla z dedinského prostredia do univerzálneho priestoru a času s väčším akcentom na osobnú takmer intímnu výpoveď. Kombinuje dedičstvo a rodinnú pamäť s vlastným pocitom vnútorného sveta a jeho vzťahu so súčasnosťou. Tvorba, plná symbolov a metafyzickej imaginácie je v prenesenom význame denníkom jej duše.

Plastiku vo výstavnom programe Insity 2012 zastupuje Andrej Gavula, rodák z Čabín. Pôvodným povolaním rušňovodič sa rezbárstvu začal intenzívnejšie venovať od roku 1988. Na začiatku jeho záujmu boli prírodné samorasty, ktoré svojím tvarom, klenutím, hrboľatým povrchom vytvárali bázu pre zhmotnenie predstáv. Tie sa opierali a opierajú o vidiecke námety v cykle životných rituálov, obradových a pracovných zvykoch. A v neposlednom rade sú to aj námety vychádzajúce z jeho vnútorného náboženského cítenia cez realizáciu betlehemov, krížov a krížových ciest po postavy svätcov.

Gavulova tvorba je priamočiara, tak akým priamočiarym úprimným, vnútorne bohatým a navonok jednoduchým je jej autor. V úcte k materiálu, využíva jeho osobité danosti, ktoré citlivo rozvíja v komornej i monumentálnej tvorbe postáv a postavičiek väčšinou s frontálnym postojom. Hutným spôsobom vyrezáva celý panteón hláv a tvárí do „guzovitých“ kmeňov, aby vytvoril labyrint ľudských vlastností v ojedinelých kompozíciách.

Svitlana Starodubceva z Ľvova začína sa maľbe venovať v roku 1998. Aj keď vstúpila do umeleckého sveta až v dospelosti, sformovala sa osobitnou cestou, ktorej predchádzalo obdobie experimentov. Jej tvorba je ovplyvnená tradičným ukrajinským národným umením, s ktorým sa stretáva na výzdobe keramiky, kraslíc, na výšivkách a tkaninách ľudových odevov a ručníkoch ale aj v oblasti piesňového, zvykoslovného a obradového pôsobenia. Z tohto uhla pohľadu možno jej tvorbu začleniť do niekoľkých okruhov:

Na prvom mieste sú to práce, ktoré vynikajú bohatou fantáziou, farebnosťou, rozprávkovosťou, ktorej emočným žriedlom je ľudová pieseň. Nie je to spôsob ilustrovania, ale vytvárania záznamu emočného zážitku na základe počutého.

Druhý okruh tvorby je podmienený hlbokým zakorenením do zvykoslovných rituálov a náboženskej tradície Ukrajiny.

Práce motivované kvetmi a vtákmi, v ktorých fantázia nepozná hranice, tvoria tretí námetový okruh tvorby.

Zvláštnosťou Starodubcovej tvorby je obrazová kompozícia výlučne do štvorcového formátu, ktorý je pre ňu dovŕšením všetkých výrazových prvkov v obrazovej skladbe a svedectvom estetického vnímania sveta. Samotná symbolika štvorca ňou vnímaná predstavuje čestnosť, štedrosť, morálnosť, dobro, otvorenosť. Kvadrát je pre ňu symbolom, formou i obsahom. Pozitívna energia, vychádzajúca z diela Svitlany Starodubcovej je pohladením pre vnímateľa, ponoreného dnes často do povrchného, konzumného sveta falošných hodnôt.