KRÉDO / VIRUJU (2015)

Ján Krlička, Roman Zilinko a Ostap Lozinskij

Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom, 16.7.–18.8.2015

KRÉDO / VIRUJU – sprievodná výstava k 11.ročníku medzinárodného projektu INSITA 2015 tvorí kontinuálnu obsahovú líniu aktuálneho podujatia, v ktorom sa najmä v edukačných sprievodných podujatiach kládol akcent na poznávanie sakrálnych tém (Múzeum ikon v Bardejove, Bazilika a Sakrálne múzeum v Starej Wśi...). Sprievodné výstavy projektu sú takmer vždy výberom z tvorby účastníkov podujatia s cieľom hlbšieho ponoru do autorských koncepcií a výtvarných realizácií.

Ján KRLIČKA (1954) sa narodil vo Vrchlabí (Krkonoše). V roku 1961 sa s rodinou presťahovali do Prešova, kde žije a tvorí dodnes. Jeho vnímavá, senzitívna povaha so zmyslom pre poéziu, hudbu a literatúru si našla svoje kreatívne prostredie uprostred prírody, v rodinnej chatke v rekreačnej oblasti Sigord, kde mimo dosahu hlučného mesta sa cíti bezprostredne a slobodne. Oživuje spomienky, rozvíja osobné príbehy, objavuje korene človečenstva, reaguje na všetko rušivé, čo redukuje harmóniu hodnôt. V Krličkovom živote je tou dominantou viera. No nie je to navonok sofistikovaný prejav zbožnosti, ale vnútorná energia opierajúca sa o pevné základy poznania, rozvíjaná už v detstve a žitá dneškom. Biblické príbehy popretkávané detailami súčasného života, motivované ľudovou tradíciou pretavené do polychrómovaných reliéfov či plastík svätcov, piet a ukrižovaní, tvoria pilier jeho sakrálneho vnímania.

Roman ZILINKO (1979) sa narodil v Ternopoli. Žije a tvorí v Ľvove. V roku 2001 ukončil Ľvovskú bohosloveckú akadémiu (v súčasnosti Ukrajinská katolícka univerzita), v roku 2003 získal magisterský titul na Katolíckej univerzite v Lubline a v rokoch 2003-2006 absolvoval na tejto škole doktorandské štúdium na Inštitúte histórie umenia. Profesionálne sa zaoberá Ukrajinským ikonopisom XVII.-XVIII. st. a zvlášť Národnou karpatskou ikonou XIX. st. Pracuje ako kunsthistorik v Národnom múzeu A.Szeptyckeho v Ľvove.

Vlastnej výtvarnej tvorbe, v ktorej doménu tvoria ikony, inšpirované tradičnou hucuľskou bukovinskou ľudovou ikonou, sa venuje od roku 2010. Ako podkladový materiál používa najmä drevo, využívajúc jeho prirodzenú šrafúru a vlastnosti. V centre pozornosti je Bohorodička, ale aj postavy archanjelov a svätcov, ktorých zachycuje v charakteristických výjavoch. Neheroizuje, jeho ikony sú zobrazením jednoduchých ľudí s bohatou ornamentikou, charakteristickou pre ľudovú tvorbu svojho kraja. Centrálna kompozícia s frontálnym pohľadom zobrazovaných, farebnosť s akcentom teplých červených tónov v kontraste najmä s čiernou, presahovanie maľby nad okraj rámu, robí dielo uzavretým celkom. V roku 2013 získal Cenu Ministra kultúry Ukrajiny. Vystavoval v Ľvove, Ternopoli, Kijeve, Ľvove a v roku 2015 spolu s ďalšími tvorcami (vrátane Ostapa Lozynskeho) na Ukrajinskom inštitúte v New Yorku. Vystavená kolekcia je prvou samostatnou výstavou autora v zahraničí.

Osobné krédo: Miluj to, čo robíš a buď v tom štedrý!

Ostap LOZINSKIJ sa narodil v roku 1983 v Ľvove. Vyštudoval Národnú akadémiu umenia v Ľvove (2006), v roku 2007 absolvoval postgraduálne štúdium umenia na Inštitúte etnografie a etnológie v Ľvove. Pracuje ako vedúci sekcie pre výstavnú činnosť v Národnom múzeu Andreja Sheptyckeho v Ľvove. Tvorí od roku 2009. Vystavoval v Ukrajine, Poľsku, Kanade, Chorvátsku, Nemecku, USA. K jeho najväčšiemu hobby patrí zber ľudového umenia.

Hovorí o sebe, že proces tvorby je preňho možno najzaujímavejšou intelektuálnou hrou. Jeho ikony sú príbehmi, v ktorých nechýba spiritualita a emocionalita, podporená osobnou skúsenosťou a vnímaním kresťanských príbehov. Jeho program môžeme prirovnať k ceste, na ktorej umelec hľadá odpovede na otázky aj svojho vlastného bytia.

Osobné krédo: Byť pravdivý k sebe – byť pravdivý ku každému.